J. Novák vo svojej knihe Slovenské mestské a obecné erby tento motív opisuje ako sv. Michala archanjela. Údaj preberá aj J. Hudák, ktorý však konštatuje nezrovnalosť medzi pečatným symbolom a miestnym patrocíniom sv. Štefana i starším zaniknutým patrocíniom Panny Márie, ktorej bol zasvätený miestny kostol, doložený 1422.
Zdá sa však, že motív nezobrazuje sv. Michala, pretože jeho ikonografia neobsahuje postavu ležiaceho človeka, ale draka, nad ktorým anjel víťazi. Navyše archanjel v tradičnom zobrazovaní Michal drží v ruke meč, často plamenný a nie trúbku. Ak by teda bol v pečati archanjel Michal, išlo by o veľmi nezvyčajnú kompozíciu.
Pri pokuse o interpretáciu pečatného symbolu Rudna však pripomenieme, že písmo a kresťanská tradícia spájajú postavu sv. Michala s apokalypsou, posledným súdom a vzkriesením. Tu sa totiž na viacerých miestach spomína klas trúby a motív trúbiacich anjelov. Oprieme o slová Písma, najmä dve miesta z evanjelia podľa Matúša a z listu Solúnčanom.
„Keď totiž sám Pán zostúpi z nebies, na povel, na hlas archanjela a Božej trúby
najskôr vstanú tí zmŕtvych, ktorí umreli v Kristovi“ (Sol 4:16)
„Potom vyšle svojich anjelov s hlučným trúbením a zhromaždia jeho vyvolených
zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec“. (Mat 24:31).
I keď sa v uvedených citátoch sv.Michal výslovne nespomína, z kontextu vyplýva, že sa ním myslí on ako vodca nebeských vojsk pri apokalypse.
Uvedený motív nemusí súvisieť s patrocíniom. Dodajme, že napríklad z obce Horná Lehota na Pohroní poznáme rovnaký motív trúbiaceho anjela (bez vzkrieseného človeka pod ním) no v obci tiež nie je doložené patrocínium sv.Michala, ani iného anjela.
Uzavrime - v historickej pečati Rudna je zobrazený motív vzkriesenia pri druhom príchode Ježiša Krista na zem.
S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu, či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie postavy strieborné so zlatými doplnkami, štítové pole červené, čím sa erb stane hovoriacim (Rudno - ruda - červená farba).
v červenom štíte nad strieborným zlatovlasým zlatobradým zlatou rúškou zahaleným ležiacim mužom stojaci strieborný vľavo otočený zlatovlasý striebroodetý, zlatoprepásaný, zlatoobutý striebrokrídly anjel v zlatom plášti vo zdvihnutej ľavici držiaci pred sebou zlatú trúbku.
Znamenie je vložené do dolu zaobleného, tzv. neskorogotického, či tiež španielskeho heraldického štítu. I ked” sa v heraldickej tvorbe V minulosti používali rôzne tvary štítov, tento je v našej erbovej tvorbe najobvyklejší, používa sa vo Všetkých heraldických katalógoch s erbami miest a obcí, a teda pri publikovaní erbu obce Rudno v heraldických publikáciách ho nebude potrebné znova upravovať.
Pri čierno - bielom vyjadrení farieb sa červená vyjadrí zvislým šrafovaním, zlatá bodkovaním a strieborná ostáva voľná.
Vlajka obce Rudno pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej 2/9, bielej 2/9, červenej 1/9, žltej 2/9 a červenej 2/9 . Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Od spomenutých troch základných symbolov možno odvodiť ďalšie.
Zástava obce Rudno má podobnú kompozíciu ako obecná vlajka. Pomer jej strán však nie je záväzne stanovený, čo znamená, že zástava môže byť aj dlhšia.
Zástava sa od vlajky odlišuje tiež tým, že kým vlajka predstavuje voľný kus textilu, ktorý sa vztyčuje na stožiar pomocou lanka, zástava je vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom (ak ide o koruhvu).
Krátka zástava obce Rudno je tiež pruhová, je však svojou dlhšou stranou pripojená k žrdi. Je vhodná najmä na hromadnú vlajkovú výzdobu obce.
Koruhva obce Rudno predstavuje zvislý typ obecnej zástavy, pri ktorej je textil pripojený k priečnemu rahnu, spolu s ktorým sa vztyčuje na stožiar.
Znaková zástava obce Rudno má podobu takmer štvorca, jej výška sa však V skutočnosti rovná (proporčne) výške erbu a šírka jeho šírke. Erbové znamenie je to rozvinuté do celej plochy textilu.
Kombinovaná, alebo tiež "veľká" koruhva obce Rudno predstavuje spojenie koruhvy so znakovou zástavou, ktorá sa pridáva k priečnemu rahnu do hornej časti zástavy.
Štandarda starostu obce Rudno má medzi ostatnými symbolmi obce osobitné postavenie. Je vlajkou starostu, jedným z odznakov jeho úradu. Podoba sa znakovej zástave, je však doplnená o lem vo farbách obce. Rozdiel je tiež v tom, že kým znaková zástava môže byť zhotovená v mnohých exemplároch, štandarda existuje spravidla len v jednom vyhotovení a býva tiež zhotovená luxusnejšou technikou.
Od obecnej pečate možno odvodiť okrúhle pečiatky obce. Ich pečatné pole sa nelíši od obecnej pečate, no kruhopis sa mení podľa toho, či ide o pečiatku starostu, obecného zastupiteľstva, alebo obecného úradu.
PhDr. Ladislav Vrteľ
tajomník
Heraldickej komisie
Bratislava, august '99
